Ako vzniklo biologické omladenie

Cesta, ktorá začala otázkami

Existujú chvíle, ktoré človeku zmenia smer života. U mňa to nebol jeden konkrétny okamih. Nebola to jedna kniha, jedno školenie ani jeden pacient. Bola to cesta, ktorá trvala viac ako desať rokov. Keď sa dnes ľudia pýtajú, ako vzniklo biologické omladenie, často očakávajú jednoduchú odpoveď. Pravda je však oveľa zaujímavejšia. Nevzniklo ako podnikateľský nápad. Nevzniklo preto, že by som chcela vytvoriť nový trend v oblasti zdravia alebo estetiky. Vzniklo preto, že som počas celej svojej medicínskej cesty neprestala klásť otázky. A neuspokojila som sa s odpoveďou: "Takto to jednoducho je."

Dve oblasti, ktoré ma fascinovali už počas štúdia medicíny

Počas štúdia medicíny ma od začiatku priťahovali dve oblasti.

Prvou bolo zdravie.

Nie však v zmysle liečby symptómov, ale pochopenia toho, prečo človek vôbec ochorie. Prečo niektorí ľudia zostávajú zdraví aj vo vyššom veku, zatiaľ čo iní postupne strácajú svoju vitalitu. Čo rozhoduje o tom, či sa organizmus dokáže regenerovať alebo nie.

Druhou oblasťou bola tvár.

Fascinovalo ma, ako sa počas života mení. Ako sa menia proporcie, mäkké tkanivá, mimika aj celkový výraz človeka.

V tom čase som však tieto dve témy vnímala ako úplne oddelené svety. Myslela som si, že zdravie patrí internej medicíne, metabolizmu a biochemickým procesom. A tvár patrí estetickej medicíne alebo plastickej chirurgii. Dnes viem, že to bol jeden z najväčších omylov.

Prvá frustrácia

Už počas štúdia som začala cítiť, že mi v medicíne niečo chýba. Videla som obrovské množstvo vedomostí o diagnostike ochorení. Vedeli sme pomenovať diagnózy. Vedeli sme rozumieť fyziológii. Vedeli sme liečiť akútne stavy. Ale pri mnohých chronických ochoreniach som mala pocit, že sa príliš často uspokojíme s tým, že ochorenie "udržiavame pod kontrolou".

Ja som si však kládla inú otázku. Prečo telo stratilo schopnosť regenerácie? A ešte dôležitejšiu. Je možné túto schopnosť znovu podporiť? Tieto otázky sa neskôr stali základom celej mojej profesionálnej cesty.

Taiwan – prvé stretnutie s iným pohľadom na medicínu

Počas štúdia som absolvovala odbornú lekársku  stáž na Taiwane. Prvýkrát som tam zažila medicínu, ktorá sa na človeka pozerala oveľa komplexnejšie. Veľký dôraz sa kládol na prevenciu, dlhodobé zdravie, regeneráciu organizmu a udržiavanie jeho funkcie ešte skôr, ako vznikne ochorenie. Nešlo len o liečbu. Išlo o vytváranie podmienok, aby telo dokázalo fungovať čo najlepšie čo najdlhšie. Táto skúsenosť vo mne zanechala hlbokú stopu. Prvýkrát som si uvedomila, že medicína môže mať mnoho podôb.

Keď som si myslela, že moja cesta povedie cez plastickú chirurgiu

Krátko nato som absolvovala stáž na plastickej chirurgii. V tom období som úprimne uvažovala, že práve toto bude moja budúca špecializácia. Fascinovala ma anatómia tváre aj možnosti, ako dokáže chirurgia meniť jej vzhľad. Realita však bola úplne iná, než som očakávala.

Videla som, aký rozsiahly zásah do organizmu predstavujú mnohé estetické operácie. Videla som poškodenie tkanív, ktoré je nevyhnutnou súčasťou každého chirurgického výkonu. A zároveň som si uvedomila, že mnohí ľudia tieto zákroky podstupovali napriek tomu, že objektívne vyzerali veľmi dobre aj bez nich. Práve vtedy som pochopila, že toto nie je cesta, ktorou sa chcem vydať.

Neznamenalo to však, že som stratila záujem o tvár. Práve naopak. Začala som premýšľať nad tým, či existuje spôsob, ako podporiť prirodzenú regeneráciu tkanív bez toho, aby sme ich museli poškodzovať. V tom čase som ešte netušila, že hľadám otázku, ktorá bude formovať celú moju budúcu kariéru.

Odbor, ktorý som považovala za prestupnú stanicu, sa stal jedným z najdôležitejších

Keď som sa vrátila zo zahraničných stáží, vedela som jednu vec. Chcela som sa venovať funkčnej medicíne. V tom období však na Slovensku prakticky neexistovala možnosť pracovať ako lekár funkčnej medicíny. Nebola uznanou špecializáciou a neexistovalo pracovisko, kde by som mohla robiť to, čo som chcela. Potrebovala som si preto vybrať odbor, v ktorom budem pracovať, a zároveň pokračovať vo vzdelávaní vo funkčnej medicíne popri zamestnaní. V tom čase som ešte netušila, že práve toto rozhodnutie bude jedným z najdôležitejších v celej mojej kariére.

Prečo práve rehabilitačná medicína?

Veľa ľudí sa ma dnes pýta, prečo som sa rozhodla pre rehabilitačnú medicínu. Odpoveď nie je taká jednoduchá. Nebolo to preto, že by som od začiatku túžila stať sa rehabilitačnou lekárkou. Práve naopak. Vnímala som ju ako odbor, ktorý mi popri práci poskytne priestor pokračovať v štúdiu funkčnej medicíny. Zároveň ma však fascinovala jedna otázka, na ktorú som dovtedy nepoznala odpoveď. Ako môžeme ovplyvniť tvar a postavenie kostí?

Vo funkčnej medicíne som začínala chápať biochémiu organizmu. Rozumela som metabolizmu. Mikrobiomu. Výžive. Zápalu. Hormónom. Ale pohybový aparát bol pre mňa úplne iný svet. Kosť sa zdala byť niečím pevným. Nemenným. Mala som pocit, že vieme ovplyvniť svaly alebo metabolizmus, ale nie samotnú štruktúru tela. Dnes viem, že práve táto otázka bola jednou z najdôležitejších.

Pacienti ma naučili viac ako učebnice

Počas práce v rehabilitačnej medicíne som denne stretávala pacientov s chronickými bolesťami. Bolesti chrbtice. Krčnej chrbtice. Ramien. Kolien. Bedrových kĺbov. Pooperačné stavy. Degeneratívne ochorenia pohybového aparátu. Na prvý pohľad išlo o úplne rozdielnych ľudí. Postupne som si však začala všímať niečo zvláštne. Ich telá sa menili veľmi podobným spôsobom.

Menilo sa držanie tela. Postavenie panvy. Hrudníka. Krčnej chrbtice. Hlavy. A spolu s tým sa menila aj tvár. V tom čase som tomu ešte nerozumela. Len som vedela, že to nemôže byť náhoda.

Keď mi nestačilo zmierňovať príznaky

Rehabilitačná medicína mi dala veľmi veľa. Zároveň však vo mne prehlbovala jednu frustráciu. Videla som, že mnohým pacientom vieme krátkodobo uľaviť. Laser. Magnetoterapia. Elektroliečba. Cvičenie. Kúpeľná liečba. Mnohí odchádzali spokojnejší. Ale keď som ich videla o niekoľko mesiacov alebo rokov neskôr, veľmi často sa vracali s rovnakými problémami. 

Začala som si uvedomovať, že samotná úľava od bolesti ešte neznamená regeneráciu. A že možno existuje hlbší dôvod, prečo sa telo opakovane vracia do rovnakých pohybových vzorcov. Až neskôr som pochopila, prečo som tam mala byť. 

V tom období som mala pocit, že rehabilitačná medicína je len prestupnou stanicou. Že moja skutočná cesta vedie niekam inam. Dnes sa na to pozerám úplne inak. Práve rehabilitačná medicína mi dala základy, bez ktorých by biologické omladenie nikdy nevzniklo.

Naučila ma vnímať telo ako jeden biomechanický systém. Pochopiť význam fascií. Svalových reťazcov. Pohybových stereotypov. Začala som chápať, že poloha jednej časti tela ovplyvňuje celé telo. A že tvár nie je od tela oddelená. Je jeho prirodzeným pokračovaním.

Inštitút zdravia – prvý krok k vlastnej ceste

Popri práci som pokračovala v štúdiu funkčnej medicíny a postupne som založila Inštitút zdravia. Začala som pracovať s pacientmi úplne iným spôsobom. Namiesto hľadania diagnózy sme hľadali príčiny. Namiesto potláčania symptómov sme sa snažili vytvoriť podmienky na regeneráciu organizmu.

Začala som sa venovať mikrobiomu, výžive, zápalu, hormonálnej rovnováhe, mitochondriám, metylácii, epigenetike a ďalším oblastiam, ktoré ovplyvňujú biologické starnutie. Výsledky boli často veľmi dobré. Videla som, že sa zlepšuje energia. Laboratórne výsledky. Trávenie. Autoimunitné ochorenia. Chronické zápaly. Celkové zdravie. A predsa som stále cítila, že niečo chýba.

Otázka, ktorá ma posunula ďalej

Čím viac som rozumela biologickému veku a biochémii organizmu, tým viac ma prekvapovala jedna vec. Prečo sa zdravie zlepšuje, ale štruktúra tela sa nemení rovnako výrazne? Prečo niektorí ľudia vyzerajú mladšie, keď sa zlepší ich zdravie, zatiaľ čo u iných zostávajú výrazné štrukturálne prejavy starnutia? Prečo samotná biochémia nestačí? Vtedy som ešte nepoznala odpoveď. Vedela som len, že biologické starnutie musí mať ešte jednu dôležitú časť, ktorú zatiaľ nevidíme. A práve jej hľadanie ma priviedlo k ďalšej etape mojej cesty.

Hľadala som regeneráciu. Nie spôsob, ako zakryť starnutie.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že moja cesta bola plná úplne nesúvisiacich odborov. Funkčná medicína. Rehabilitačná medicína. Estetická medicína. Regeneratívna medicína. Mikrobióm. Kmeňové bunky. Epigenetika. V tom čase som ich však ani ja sama nevnímala ako jednu skladačku. Myslela som si, že každý z nich mi prinesie odpoveď. Dnes viem, že každý mi dal len jednu jej časť.

Prečo som sa napriek pochybnostiam začala venovať estetickej medicíne

Hoci som sa už naplno venovala funkčnej medicíne, moja fascinácia tvárou nikdy nezmizla. Nešlo však o fascináciu výplňami alebo botulotoxínom. Fascinovala ma anatómia tváre. Proces starnutia. Vzťahy medzi svalmi, fasciami, kosťami a mäkkými tkanivami. Chcela som pochopiť všetky možnosti, ktoré moderná medicína ponúka. Preto som absolvovala školenia z estetickej medicíny vrátane pokročilých anatomických kurzov.

Nie preto, aby som robila čo najviac estetických zákrokov. Ale preto, aby som lepšie pochopila tvár. Nikdy som sa nesnažila vytvárať neprirodzené výsledky. Naopak. Mojou filozofiou bolo používať čo najmenej materiálu a zachovať prirodzený vzhľad. Školila som sa aj u svetoznámeho Dr. Harrisa, ktorý pristupuje k estetickej medicíne čo najšetrenejšie. Aj napriek tomu som stále cítila, že to nie je odpoveď, ktorú hľadám.

Pretože som nechcela iba meniť vzhľad. Chcela som podporiť skutočnú regeneráciu tkanív. To sú dve úplne odlišné veci.

Ďalší diel skladačky – regeneratívna medicína

V tom období som začala pracovať popri mojom vlatnom Inštitúte zdravia aj na klinike regeneratívnej medicíny. Venovala som sa pacientom s chronickými ochoreniami, analýze črevného mikrobiómu, neurotransmiterom a terapiám mezenchymálnymi kmeňovými bunkami.

Regeneratívna medicína vo mne vzbudzovala veľké očakávania. Predstava, že dokážeme podporiť obnovu poškodených tkanív pomocou kmeňových buniek, bola fascinujúca.

Absolvovala som preto aj odborné vzdelávanie u doktorky Joy Kong, jednej z popredných svetových odborníčok na regeneratívnu medicínu. Čím viac som sa tejto oblasti venovala, tým viac som si uvedomovala jej možnosti, ale aj limity.

Uvedomenie, ktoré zmenilo môj pohľad

Práca s mezenchymálnymi kmeňovými bunkami ma naučila jednu zásadnú vec. 

Najväčší regeneračný potenciál neleží mimo nás. Máme ho vo vlastnom tele.

Každý človek má vlastné kmeňové bunky, ktoré sa počas celého života podieľajú na regenerácii tkanív. Otázkou nie je len to, koľko ich máme. Oveľa dôležitejšie je, v akom prostredí sa nachádzajú. Ak je organizmus dlhodobo zaťažený zápalom, metabolickými poruchami, chronickým stresom alebo narušenou mechanikou tela, ich regeneračný potenciál sa prirodzene znižuje.

Vtedy som si uvedomila, že nestačí do tela niečo pridávať. Musíme vytvoriť podmienky, v ktorých bude organizmus schopný regenerovať sa vlastnými silami. Táto myšlienka sa stala jedným zo základných pilierov mojej práce.

Inštitút zdravia a biologický vek

Popri tom sa rozvíjal aj Inštitút zdravia. Stále viac som sa venovala personalizovanej funkčnej medicíne, prevencii a biologickému veku. Študovala som najnovšie poznatky o epigenetike, metylácii, mitochondriách, zápale, mikrobióme a faktoroch, ktoré ovplyvňujú rýchlosť biologického starnutia. Videla som, že keď sa odstránia príčiny zdravotných problémov, pacienti sa často cítia lepšie, majú viac energie a zlepšujú sa ich zdravotné výsledky. Mnohí dokonca pôsobili mladšie.

A predsa ma stále trápila jedna otázka. Prečo nestačí zlepšiť biochémiu?

Aj ja sama som robila všetko, čo som v tom čase považovala za správne. Stravovala som sa zdravo. Optimalizovala som spánok. Pracovala som s mikrobiomom. Sledovala biologický vek. Venovala som sa pohybu. Rozumela som biochémii organizmu. Napriek tomu som na sebe videla štrukturálne prejavy starnutia.

Videla som zmeny tváre. Vrásky. Zmeny držania tela. Ochabovanie tkanív.  Napätie vo fasciách. A uvedomila som si, že samotná biochémia nestačí. Môžeme výrazne zlepšiť vnútorné prostredie organizmu. Ale ak nepochopíme biomechaniku tela a štrukturálne zmeny, ktoré sa počas života vytvárajú, zostane nám chýbať veľmi dôležitá časť celej skladačky.

V tom momente som ešte nevedela, ako túto časť vyriešiť. Vedela som však, že ju musím nájsť. A práve toto hľadanie ma priviedlo k najväčšiemu objavu celej mojej profesionálnej cesty.

Nestačilo mi poznať teóriu. Chcela som vedieť, čo skutočne funguje.

Jedna z vecí, ktorá ma sprevádzala počas celej mojej kariéry, bola zvedavosť. Nikdy mi nestačilo prečítať si odbornú štúdiu alebo absolvovať školenie a automaticky prevziať závery niekoho iného. Vždy som chcela pochopiť, prečo niečo funguje, ako to funguje a hlavne, aké sú jeho limity.

Práve preto som sa počas rokov neustále vzdelávala. Študovala som najnovšie vedecké publikácie o biologickom starnutí, epigenetike, mitochondriách, mikrobiome, regeneratívnej medicíne aj longevity. Absolvovala som množstvo odborných školení a sledovala prácu popredných vedcov a lekárov, ktorí sa týmto oblastiam venujú.

Veľkou inšpiráciou pre mňa boli odborníci, ktorí otvorili tému biologického veku a ukázali svetu, že starnutie nie je nemenný proces. Prvýkrát som videla, že biologický vek môžeme vedecky merať, ovplyvňovať a že o starnutí sa môžeme rozprávať úplne inak, než bolo dovtedy bežné.

Rovnako ma výrazne ovplyvnili lekári z oblasti funkčnej medicíny, epigenetiky, regeneratívnej medicíny a longevity. Od každého z nich som sa naučila niečo, čo sa neskôr stalo súčasťou môjho vlastného pohľadu na zdravie. Dnes môžem úprimne povedať, že bez ich práce by biologické omladenie pravdepodobne nikdy nevzniklo. Každý z nich mi dal jeden veľmi dôležitý diel skladačky.

Postupne som si však začala uvedomovať, že každý z týchto odborov sa pozerá na starnutie z trochu iného uhla pohľadu. A práve v tom je ich sila. Zároveň je to však aj ich prirodzené obmedzenie.

Funkčná medicína mi pomohla pochopiť biochémiu organizmu. Epigenetika ukázala, že biologický vek nie je nemenný. Longevity medicína otvorila úplne nové možnosti, ako podporovať zdravé starnutie. Regeneratívna medicína zdôraznila význam prirodzených regeneračných mechanizmov organizmu. Každá z týchto oblastí bola nesmierne dôležitá. Žiadna z nich však podľa mojich skúseností sama osebe nedokázala vysvetliť celý proces starnutia.

Nestačilo mi preto iba čítať vedecké štúdie. Nestačilo mi poznať odporúčania. Chcela som vedieť, čo sa stane, keď ich budem dlhodobo aplikovať nielen u pacientov, ale aj sama na sebe.

Počas rokov som preto systematicky skúšala prakticky všetko, čo bolo v oblasti prirodzenej regenerácie, biologického veku a longevity dostupné. Prerušovaný pôst. Optimalizáciu výživy. Prácu s mikrobiomom. Optimalizáciu spánku. Pohyb. Otužovanie. Prácu so svetlom a cirkadiánnym rytmom. Rôzne výživové stratégie. Suplementáciu. Odporúčania vychádzajúce z epigenetiky. Prístupy z oblasti longevity medicíny. Biohacking. 

Mnohé z týchto prístupov mali svoj význam. Niektoré zlepšovali energiu. Iné laboratórne výsledky. Niektoré pozitívne ovplyvňovali metabolické zdravie alebo biologický vek. Aj u mojich pacientov som často videla významné zlepšenie zdravotného stavu. To všetko bolo nesmierne dôležité.

Napriek tomu som na sebe stále videla štrukturálne prejavy starnutia. Menilo sa držanie tela. Menila sa architektúra tváre. Prehlbovali sa určité asymetrie. Napätie vo fasciálnom systéme pretrvávalo. A práve vtedy som si položila otázku, ktorá neskôr úplne zmenila môj pohľad na starnutie.

Je možné, že biologický vek a štrukturálne starnutie nie sú to isté?

Začala som si tiež všímať ešte jednu vec. Niektorí odborníci z oblasti longevity, ktorých si veľmi vážim a ktorí významne posunuli naše poznanie biologického starnutia, zároveň považovali za prirodzené dopĺňať tieto prístupy estetickými zákrokmi, ako sú botulotoxín alebo dermálne výplne. Rozumiem, prečo sa pre ne niektorí rozhodnú. Mňa to však priviedlo k ďalšej otázke.

Ak dokážeme skutočne obnovovať regeneračnú kapacitu organizmu, prečo stále potrebujeme nahrádzať alebo maskovať prejavy starnutia zvonka?

Rovnako som sa zamýšľala nad čoraz väčším dôrazom na doplnky výživy a niektoré liečivá propagované v oblasti longevity. Mnohé z nich majú zaujímavé biologické mechanizmy a predstavujú dôležitý smer výskumu. Ja som však stále premýšľala nad jednoduchou otázkou.

Ak sa narodí zdravé dieťa, nepotrebuje na svoj rast a regeneráciu desiatky doplnkov výživy ani lieky podporujúce dlhovekosť.

Jeho organizmus prirodzene disponuje vysokou regeneračnou kapacitou. Má zdravé kmeňové bunky. Funkčné mitochondrie. Schopnosť tvoriť vlastný kolagén, elastín aj kyselinu hyalurónovú. Telo už od prírody vie regenerovať samo seba.

Preto sa moje uvažovanie postupne prestalo sústreďovať na otázku: Akú ďalšiu látku môžeme organizmu dodať? Začala som sa pýtať niečo oveľa podstatnejšie. Čo sa počas života zmení, že organizmus túto schopnosť postupne stráca? A ešte dôležitejšie: 

Ako môžeme vytvoriť podmienky, aby svoje vlastné regeneračné mechanizmy opäť využíval naplno?

Práve vtedy som pochopila, že biologický vek je nesmierne dôležitou časťou skladačky. Nie je však celou skladačkou. A práve hľadanie chýbajúcej časti ma priviedlo k biomechanike starnutia a neskôr k vzniku biologického omladenia.

Roky hľadania. Keď som pochopila, že odpoveď neleží v jednej technike.

Čím viac som rozumela biologickému starnutiu na bunkovej úrovni, tým viac som si uvedomovala, že stále nepoznám celú odpoveď. Vedela som ovplyvniť zápal. Mikrobióm. Metabolizmus. Hormonálnu rovnováhu. Biologický vek. Ale stále som nedokázala vysvetliť jednu vec. Prečo sa telo mení aj mechanicky? Prečo sa mení držanie tela? Prečo sa mení tvar tváre? Prečo sa menia čeľuste, poloha hlavy, napätie svalov a fascií? A prečo sa tieto zmeny nedajú vysvetliť iba biochémiou? Vedela som, že niekde musí existovať ďalší diel skladačky.

Rozhodla som sa testovať všetko. Začala som študovať všetko, čo bolo vo svete dostupné. Tvárovú jogu. Tvárové cvičenia. Myofasciálne techniky. Tvárové masáže. Kraniofaciálne prístupy. Mewing. Osteopatické techniky.

Kupovala som si zahraničné programy, absolvovala kurzy a skúšala ich sama na sebe.

Nie preto, že by som hľadala rýchly estetický výsledok. Hľadala som princíp. Chcela som pochopiť, prečo niektoré techniky fungujú a iné nie. 

Väčšina odpovedí bola sklamaním Niektoré metódy priniesli krátkodobé zlepšenie. Po masáži bola tvár uvoľnenejšia. Po niektorých technikách sa znížilo napätie. Ale o pár dní bolo všetko späť. Výsledky neboli stabilné. Nedávalo mi to zmysel.

Ak sa tkanivo naozaj regeneruje, prečo sa všetko tak rýchlo vracia do pôvodného stavu?

Začala som chápať, že pravdepodobne neriešime skutočnú príčinu.

Keď ani správna biochémia nestačila

V tom období som už mala veľmi dobré znalosti funkčnej medicíny. Rozumela som biologickému veku. Žila som spôsobom, ktorý odporúčam svojim pacientom. Optimalizovala som výživu. Spánok. Mikrobióm. Pohyb. Stres. A napriek tomu som na sebe stále videla prejavy štrukturálneho starnutia. To bolo pre mňa veľmi dôležité uvedomenie. Ak samotná biochémia nestačí ani mne, potom nestačí ani mojim pacientom. Musí existovať ďalší mechanizmus.

Môj vlastný problém sa stal mojím najväčším učiteľom

Popritom som začala riešiť aj vlastné zdravotné problémy. Dlhé roky som škrípala zubami. Zistila som, že mám úzku hornú čeľusť a vysoké podnebie. Objavovali sa príznaky porúch dýchania počas spánku. Ráno som sa často budila unavená. Aj napriek dostatočne dlhému spánku som nemala pocit skutočného oddychu.

Začala som konzultovať svoj stav s odborníkmi zo zahraničia. Najčastejším riešením boli invazívne ortodontické alebo chirurgické postupy. Cítila som však, že to nie je cesta, ktorou sa chcem vydať. Opäť som hľadala spôsob, ako podporiť prirodzenú adaptáciu organizmu.

Aj slepé uličky boli dôležité

Jednou z techník, ktorým som sa dlhodobo venovala, bol mewing. V tom čase bol prezentovaný ako riešenie pre vývoj tváre a správne postavenie čeľustí. Praktizovala som ho niekoľko rokov. Až neskôr som pochopila, že pri mojej anatómii bol tento prístup nevhodný.

Moja horná čeľusť bola príliš úzka na to, aby jazyk mohol zaujať správnu polohu. Namiesto riešenia príčiny som sa snažila telo nútiť do pozície, na ktorú ešte nebolo pripravené.

Táto skúsenosť ma naučila veľmi dôležitú lekciu. Aj správna technika môže byť nesprávna, ak nerešpektuje individuálnu biomechaniku konkrétneho človeka. Práve vtedy som si naplno uvedomila, aké dôležité je personalizovať aj biomechanickú regeneráciu.

Prvý záblesk odpovede

Po rokoch hľadania som objavila odborníčku, ktorá pracovala s fasciálnym systémom a kraniofaciálnymi technikami úplne iným spôsobom. Nebola lekárkou. Mnohé veci som si preto musela vysvetliť sama z pohľadu anatómie, fyziológie a medicíny. Ale prvýkrát som videla niečo, čo som dovtedy považovala za nemožné.

Začali sa meniť nielen mäkké tkanivá. Začala sa meniť aj celková biomechanika môjho tela.

Moment, ktorý zmenil všetko

Po niekoľkých týždňoch som si všimla niečo, čo som dovtedy nezažila. Moje podnebie sa začalo prirodzene rozširovať. Zlepšilo sa dýchanie. Napätie v tvári sa začalo meniť. Zlepšil sa spánok. A spolu s tým sa začala meniť aj moja tvár. Nebolo to výsledkom jednej techniky. Bol to dôsledok toho, že sa začala meniť biomechanika celého tela. Práve v tej chvíli som pochopila, že som našla chýbajúci diel skladačky.

Starnutie nie je len biochemický proces. Je zároveň aj proces biomechanický. A ak chceme skutočne podporiť regeneráciu organizmu, musíme pochopiť a ovplyvniť obidva tieto svety súčasne.

Vtedy som ešte netušila, že nasledujúce mesiace strávim vytváraním vlastnej metodiky, ktorá spojí všetko, čo som sa za tie roky naučila.

Keď sa všetky diely skladačky spojili

Po viac ako desiatich rokoch štúdia, klinickej praxe a vlastného hľadania som si uvedomila jednu zásadnú vec. Celý čas som nehľadala novú techniku. Hľadala som nový spôsob, ako pochopiť starnutie. Počas rokov som prešla viacerými odbormi medicíny. Každý z nich mi dal jednu časť odpovede. 

Funkčná medicína ma naučila chápať biochemické procesy, ktoré stoja za vznikom chronických ochorení a ovplyvňujú biologický vek. Rehabilitačná medicína mi ukázala, že telo funguje ako jeden biomechanický celok a že zmena jednej časti ovplyvňuje celý pohybový aparát. Estetická medicína ma naučila detailnú anatómiu tváre a procesy, ktoré menia jej vzhľad počas života. Regeneratívna medicína mi ukázala potenciál prirodzených regeneračných mechanizmov organizmu a význam vlastných kmeňových buniek. Epigenetika mi pomohla pochopiť, že naše gény nie sú osudom, ale že prostredie a životný štýl môžu výrazne ovplyvniť ich prejav.

A práca s fasciálnym systémom mi dala odpoveď na otázku, ktorú som si kládla už na začiatku svojej kariéry. Prečo sa počas života mení tvar nášho tela a tváre.

Uvedomila som si, že starnutie má dve tváre. Veľká časť dnešnej medicíny sa zameriava predovšetkým na biochémiu. Rovnako veľká časť estetickej medicíny sa zameriava najmä na vzhľad. Oba prístupy prinášajú dôležité poznatky. Podľa mojich skúseností však ani jeden z nich nestačí sám osebe.

Ak riešime iba biochémiu, môžeme výrazne zlepšiť zdravotný stav organizmu, ale nemusíme ovplyvniť všetky štrukturálne zmeny, ktoré vznikajú počas života. Ak riešime iba vzhľad, môžeme zmeniť to, čo vidíme navonok, ale bez ovplyvnenia procesov, ktoré k týmto zmenám viedli.

Práve preto som začala prepájať oba svety.

Biologické omladenie nevzniklo ako technika

Dnes sa ma ľudia často pýtajú, akú metódu používam. Pravdou je, že biologické omladenie nie je jedna technika. Nie je to jedno cvičenie. Nie je to jedna masáž. Nie je to jedna procedúra. Je to systém. Systém, ktorý prepája poznatky z viacerých medicínskych odborov a pozerá sa na človeka ako na jeden prepojený organizmus.

V tomto systéme má svoje miesto bunková biológia. Fasciálny systém. Biomechanika. Nervový systém. Mikrobióm. Metabolizmus. Dýchanie. Spánok. Pohyb. Výživa. Psychická záťaž. Aj štruktúra tela a tváre. Pretože všetky tieto oblasti sa navzájom ovplyvňujú.

Najväčším objavom nebola nová technika Najväčším objavom pre mňa nebolo to, že vieme ovplyvniť fascie alebo biomechaniku tela.

Najväčším objavom bolo pochopenie, že telo sa neskladá z oddelených systémov. To, čo sa deje v čreve, ovplyvňuje mozog. To, čo sa deje v nervovom systéme, ovplyvňuje svalové napätie. To, čo sa deje vo fasciách, ovplyvňuje držanie tela. Držanie tela ovplyvňuje dýchanie. Dýchanie ovplyvňuje okysličenie tkanív.  A všetky tieto procesy spoločne ovplyvňujú rýchlosť biologického starnutia aj vzhľad človeka.

Čím viac som tomu rozumela, tým viac som si uvedomovala, že telo nikdy nestarne po jednotlivých častiach. Starne ako jeden celok. A práve preto ho ako jeden celok musíme aj regenerovať.

Prečo som sa rozhodla ukončiť estetickú medicínu

Keď som začala dosahovať prvé výsledky vlastnou metodikou, uvedomila som si, že už nedokážem pokračovať rovnakým spôsobom ako predtým. Neznamená to, že odsudzujem každého, kto sa rozhodne pre estetický zákrok. Ani netvrdím, že estetická medicína nemá svoje miesto. Ja sama som sa jej venovala niekoľko rokov a veľmi si vážim poznatky, ktoré mi priniesla. Postupne som však cítila, že moja cesta vedie iným smerom.

Ak som verila, že organizmus dokáže regenerovať vlastné tkanivá prirodzenejšou cestou, nedávalo mi zmysel sústrediť sa iba na prekrytie prejavov starnutia. Rozhodla som sa preto venovať všetku svoju energiu tomu, čo som považovala za zmysluplnejšie – podpore prirodzenej regenerácie organizmu.

Nebolo to jednoduché rozhodnutie. Ale bolo to rozhodnutie, za ktorým si dodnes stojím.

Toto je len začiatok

Biologické omladenie nevnímam ako hotový projekt. Vnímam ho ako oblasť, ktorá sa bude ďalej vyvíjať spolu s novými vedeckými poznatkami. Verím, že budúcnosť medicíny nebude stáť na tom, že budeme hľadať stále nové spôsoby, ako maskovať následky starnutia.

Verím, že sa budeme učiť lepšie rozumieť tomu, prečo starneme, čo ovplyvňuje regeneračnú kapacitu organizmu a ako môžeme vytvoriť podmienky, aby telo čo najdlhšie fungovalo tak, ako bolo navrhnuté. To je vízia, ktorá ma sprevádza od začiatku mojej kariéry. A je to vízia, ktorá stojí za každým programom, každým článkom a každým pacientom, s ktorým dnes pracujem.

Pretože mojím cieľom nikdy nebolo iba predĺžiť život. Mojím cieľom je pomôcť ľuďom čo najdlhšie zostať zdravými, funkčnými a zachovať si čo najväčšiu regeneračnú kapacitu ich vlastného tela.

A práve tomu som sa rozhodla zasvätiť svoju prácu.